So začiatkom totálnej ruskej invázie na Ukrajinu hlava ruskej cirkvi Moskovského patriarchátu Kirill zmenila svoju oficiálnu rétoriku o Ukrajine. Ak sa predtým Gundjajev a jeho zverenci snažili nejakým spôsobom vyhnúť ostrým rohom v otázke ruskej agresie proti Ukrajine, teraz vedenie Ruskej pravoslávnej cirkvi v osobe jej hlavy ospravedlňuje a podporuje zločiny ruských okupantov.
Za povšimnutie stojí v tomto prípade výrazná aktivita samotného Cyrila. Ak predtým bol väčšinou v akomsi izolovanom väzení pod ochranou FSO v špeciálnom zariadení „pustovňa“, teraz sa čoraz častejšie prihovára početnému publiku v kostole Krista Spasiteľa – celkom náhle Cyril vyšiel zo seba- izolácia.
Takáto zaujímavá zhoda okolností vedie k myšlienke, že Cyril má jasnú úlohu: sprostredkovať Kremľu relevantné a potešujúce informácie o akciách na Ukrajine, ktoré sú naplnené príslušnou náboženskou farbou. Na tomto pozadí vyzerá samotný Kirill ako spolupáchateľ zločinov ruskej vlády.
Predchádzajúce publikácie poznamenali, že Gundjajev sa vo svojich kázňach snaží sakralizovať ruskú inváziu, dať jej náležitý duchovný význam, akoby nešlo len o vojenský konflikt, ale o vedomý boj medzi dobrom a zlom. Dobro zároveň predstavujú ruskí okupanti a Ukrajina a civilizovaný západný svet sú na strane zla.
Tomu je venovaný leví podiel prejavov hlavy Moskovského patriarchátu. Takmer všetky majú rovnaký leitmotív – „svätú vojnu“ za pravé ľudské a kresťanské hodnoty.
Kázne hlavy ROC
Gundjajevove kázne sú jasným príkladom sprisahania a pokusov o sakralizáciu Putinovej vojny.
V jednej zo svojich prvých kázní Gundjajev povedal, že ľudia na Donbase boli zabíjaní, pretože vzdorovali „novým hriešnym hodnotám, ktoré svetová moc nanútila“. Všetci, ktorí podporujú tieto najnovšie trendy, budú podľa Cyrila na Súdny deň po Kristovej ľavici, teda pôjdu do pekla.
Cyril z kazateľnice tiež otvorene vyhlásil, že jedna krajina má plné právo zaútočiť na druhú, ak dôjde k ohrozeniu jej bezpečnosti. Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi tak duplikovala všetky posolstvá, ktoré zneli z úst Kremľa v posledných mesiacoch pred inváziou na Ukrajinu.
Cyril minulú nedeľu venoval svoju kázeň vzťahu Cirkvi a štátu, v ktorej sa zameral najmä na moment, keď štát vedome porušuje všetky práva Cirkvi a negatívne ovplyvňuje vnútorné pomery a život Cirkvi samotnej. Počnúc časmi starovekej Byzancie postupne prešiel k udalostiam na Ukrajine, kde podľa jeho názoru štát zasahuje aj do záležitostí cirkvi a snaží sa ju vytrhnúť z jednoty s Moskovským patriarchátom.
Vyvrcholením kázne bolo prenesenie ikony Panny Márie do hlavy Rosguardu Victora Zolotova. A nie jednoduchá ikona, ale vraj tá, ktorá počas prvej svetovej vojny zachránila ruských vojakov pred smrťou a dala ruskej armáde veľa víťazstiev v boji. Takáto kázeň spolu s verejným a okázalým aktom odovzdávania tejto ikony bola priamym svedectvom Cyrilovho požehnania na zabíjanie Ukrajincov. Slová samotného generála Zolotova o „nacistoch“ a o tom, že tento obraz ochráni ruskú armádu a urýchli „NAŠE (!)Víťazstvo“, o tom ešte viac svedčili a nakoniec z Cyrila strhli všetky masky.
Video z tejto akcie bolo široko rozšírené na internete, no celý týždeň sa neobjavilo žiadne vyvrátenie zo strany Moskovského patriarchátu. Okrem toho neboli doručené žiadne oficiálne pripomienky od zástupcov pobočky ROC na Ukrajine. Takéto ticho bolo ďalším dôkazom, že ROC a Kremeľ v tejto vojne sú jedno. Každý z nich vykonáva samostatnú funkciu. Kremeľ financuje a vydáva trestné rozkazy, armáda postupuje a ROC ospravedlňuje, a čo je najdôležitejšie, dáva zločinom ideologický, duchovný a teologický obsah.
Cyril k tomu využíva akékoľvek historické paralely, ktoré vždy v priaznivom výklade pre kremeľských zločincov prenáša do moderného diania. Tomu venoval poslednú nedeľnú kázeň, v ktorej uviedol niekoľko príkladov, ako cirkevní predstavitelia, ktorých ruská cirkev (!) uznáva za svätých, blahoslavili svetských mužov pre vojnu s nepriateľmi. Možno sa snažil ospravedlniť spomínané požehnanie Rosguardu, alebo pripravoval pôdu pre budúce Putinovo otvorené požehnanie.
Zapojenie do tohto zoznamu svätých je ďalším pokusom o sakralizáciu vojny, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine. Všetky príklady, ktoré uvádza, sú však jasnou a premyslenou manipuláciou s historickými faktami, ktoré sa so súčasným konaním ruských okupantov nedajú porovnať. Veď spomínaná epizóda so Serhijom Radonežským a Dmytrom Donským mala úplne iné predpoklady ako tie, ktoré predchádzali ruskej invázii na Ukrajinu. V tom čase bola Moskva dlhodobo pod vplyvom hordy a od tých istých hord dostali moskovské kniežatá právo vládnuť, takzvané nálepky.
Teraz Rusko nikto neovplyvňuje, nie je pod žiadnym útlakom a jeho vodcu neurčuje niekto zvonku. Namiesto toho sa vedenie Kremľa snaží stať sa takými hordami a ich brutálne masakry civilistov sú toho len ďalším potvrdením.
Podobne príklad patriarchu Hermogena nemožno porovnávať s modernými udalosťami. Potom sa moskovské kráľovstvo vinou vlastných vodcov ocitlo v takzvanej „nepokojnej dobe“, z ktorej nikto nevedel nájsť východisko. Preto súhlasili s vládou poľského vládcu. Teraz je ruský režim natoľko „stabilný“, že volí len jedného a toho istého vodcu, ktorého sila sa však zmenšuje.
Zmienka o patriarchovi Tichonovi sa vo všeobecnosti javí ako nevhodná. Koniec koncov, bojoval proti boľševikom a postavil sa proti Sovietskemu zväzu, tomu istému zväzku, ktorý sa teraz snaží oživiť moderný Kremeľ. Preto všetky príklady spolupráce cirkvi a štátu uvádzané Cyrilom sú účelovou manipuláciou a priamym prekrúcaním historických faktov.
Ako viete, žiadny štát, najmä Ukrajina, nezaútočil a ani sa nevyhrážal útokom na Rusko. Všetko, čo sa deje, je len výplodom Putinovej bolestivej predstavivosti. Hrozbu útoku vymyslel Kremeľ zámerne, aby zamaskoval vlastné plány na zabratie cudzieho územia. Dôvodom takéhoto zlého úmyslu je hriech pýchy, moci kremeľského vedenia.
Terorizmus „ruskej armády“ – požehnanej ROC
A tu stojí za to bližšie sa pozrieť na dôsledky konania „ruskej armády“ požehnanej Cyrilom.
Ruskí okupanti, ktorí nedokázali poraziť ukrajinské ozbrojené sily, začali vyhladzovať ukrajinské ženy, deti a dôchodcov.
Ak analyzujeme viac ako tri týždne hrdinskej obrany ukrajinského ľudu pred ruským útočníkom, je zrejmé, že vychvaľovaná ruská armáda, našťastie, nedokázala dosiahnuť žiadny významný úspech.
Ako sa však ukázalo, Kremeľ nie je schopný prijať ani priznať porážku. Rusi z bezmocnosti a beznádeje začali urgentne hľadať nepriateľa, ktorého je oveľa jednoduchšie prekonať ako Ozbrojené sily Ukrajiny. Takýchto „nepriateľov“ „vysoko duchovných“ a „vysoko morálnych“ Rusov, ktorí vyznávajú „tradičné hodnoty“, začali vidieť u ukrajinských žien, detí a starých ľudí.
Pravdepodobne práve neschopnosť týchto kategórií obyvateľstva Ukrajiny odraziť agresora spôsobila taký neskrotný hnev, s ktorým Rusi začali bombardovať obytné štvrte, strieľať civilistov, zabíjať deti. Príkladov takejto pekelnej krvilačnosti kremeľských poskokov je už dosť. Tu je len niekoľko príkladov.
- februára útočníci ostreľovali centrum Černihivu a zranili zubné ambulancie pre deti a dospelých, administratívne budovy a výškové bytové domy. Ruskí okupanti ostreľovali obytné oblasti niekoľkými raketometmi „Hail“. 3. marca nálet niekoľkých neriadených bômb zabil 47 civilistov. Podľa medzinárodných expertov mohla ruská armáda pri útoku na Černihiv použiť zápalné bomby OFZAB-500, čo je porušením medzinárodnej konvencie a považuje sa za vojnový zločin.
Ruskí okupanti 28. februára ostreľovali z Gradivu obytné štvrte Charkova, desiatky zabili a stovky zranili.
K 7. marcu je podľa zástupcu primátora Volodymyra Matsokina mesto Izyum takmer zničené. V meste je humanitárna katastrofa – chýbajú potraviny, voda, svetlo, plyn, komunikácia. 8. marca okupanti zbombardovali miestnu nemocnicu v Izyume v Charkovskej oblasti a v Charkovskom ekoparku Rusi zabili dobrovoľníkov, ktorí prišli nakŕmiť zvieratá.
V meste Kreminna v Luhanskej oblasti ruská armáda rozstrieľala z tanku dom pre seniorov, pričom zabila 56 ľudí a ďalších 15 ľudí uniesla.
- marca v obci Borivskyj pri Severodonecku okupanti zabili v jeho vlastnom dome známeho dobrovoľníka Oleksandra Kononova. Ide o muža so zdravotným postihnutím, zaujal veľmi aktívny proukrajinský postoj. Jednoducho ho zastrelili na invalidnom vozíku.
V dôsledku ostreľovania bol v Rubižne zničený internát pre zrakovo postihnuté deti (Kryshtalyk), nemocnica a 3 školy. Ruskí vojaci 15. marca strieľali na evakuačný autobus, ktorý viezol ľudí z Rubižne v Luhanskej oblasti.
Ruský vojenský tank 6. marca presúval auto Tavria po diaľnici medzi obcami Nesteryanka a Myrne v okrese Orikhiv v regióne Záporoží. Vozidlo s civilistami, ktoré sa pokúšali opustiť nebezpečnú zónu, zastavilo na krajnici. V dôsledku neľudského zločinu zahynuli dvaja dospelí muži a maloletý chlapec, ktorí zhoreli v horiacom aute.
Ruský BMP zastrelil 8. marca pri Makarive auto so starším mužom a ženou. Na aute bola nálepka, že šoféruje osoba so zdravotným postihnutím.
Ruskí okupanti 15. marca v obci Mokhnatyn pri Černihive úmyselne zastrelili troch miestnych tínedžerov. Dvaja zomreli 17 rokov, jeden – 19.
K 15. marcu bolo počas obliehania Mariupolu ruskými okupantmi potvrdených asi 1800 mŕtvych civilistov. Skutočný počet obetí sa podľa primátorovho poradcu Petra Andrjuščenka blížil k 20 000.
Ruské okupačné sily zhodili 16. marca bombu na Činoherné divadlo v centre Mariupolu, kde sa pred ostreľovaním skrývalo veľké množstvo občanov. Okolo budovy boli veľkými písmenami napísané slová „DETI“. Nápisy sú dobre viditeľné zhora, takže bombardovanie nemožno nazvať „omylom“.
- marca okupanti zastrelili ľudí v rade na chlieb v ubytovni v Černihive. O život prišlo najmenej 10 civilistov.
Vyššie uvedený zoznam trestných činov nie je ani zďaleka úplný. Ak však predpokladáme, že moskovský patriarcha Kirill nebol informovaný o zverstvách ruskej „udatnej“ armády, vedel o nasledujúcich zločinoch, keďže sa týkali bombardovania cirkevných budov a kláštorov, vrátane UOC-MP podriadeného jemu osobne.
Štátna služba pre etnopolitiku a slobodu svedomia Ukrajiny nedávno informovala, že od začiatku totálnej vojny na Ukrajine bolo zničených alebo poškodených najmenej 28 náboženských budov, nepočítajúc priľahlé budovy. Prevažná väčšina z nich sú pravoslávne cirkvi.
Spomedzi zničených kostolov najmenej tretina patrila UOC-MP. Je známe, že najmenej jeden kňaz z tohto kostola bol zabitý, rovnako ako asi traja zabití kňazi PCU.
Patriarcha Kirill je spolupáchateľom vojnových zločinov Ruskej federácie
Patriarcha Kirill si zámerne vybral stranu zločinca a dobrovoľne sa stal spolupáchateľom ohavných vojnových zločinov ruskej armády.
Ospravedlnenie týchto hriechov Cyrilom je vedomá účasť na nich. Toto nie je to, čo by mal robiť duchovný vodca a hlava Cirkvi, jeho povinnosťou je odhaľovať hriechy, nie podporovať ich páchanie a rozmnožovanie. Musí hovoriť pravdu a svedčiť o pravde, no namiesto toho šíri vedomú lož, ktorou úmyselne zavádza svojich verných.
Sám Gundjajev sa takýmto konaním stáva nikým iným ako spolupáchateľom strašných ruských zločinov! Na tomto pozadí Kirill nevyzerá ako pastor cirkvi, ale ako agent ruských tajných služieb, zločinec, ktorého cieľom a úlohou je poskytnúť ideologické ospravedlnenie akýchkoľvek činov ruskej vlády, nech sú akokoľvek hrozné a krvavé. oni sú!
To všetko ukazuje, že ROC neslúži Bohu, ale záujmom ruského štátneho stroja. V skutočnosti je to jedna z odnoží ruskej propagandy, ktorá však funguje pod rúškom náboženských osobností a ovplyvňuje ľudské duše. Stojí za zmienku, že to všetko robí vedome a dobrovoľne a nielen samotný Cyril, ale aj množstvo podriadených biskupov a kňazov, ktorí tiež schvaľujú činy ruských okupantov.
Takáto interakcia medzi cirkvou a štátom je nesprávna – v skutočnosti sa rodí nová heréza. Cirkev zatiaľ nereprezentuje Kristovu pravdu, ale prispôsobuje ju rozmarom zločineckého režimu. Z výšky ruských kazateľníc sa biela nazýva čierna a čierna biela. A to všetko sa deje na pozadí masových zločinov, zabíjania nevinných ľudí a bombardovania chrámov. Môže toto všetko schváliť a požehnať pravá Cirkev? Samozrejme, že nie! Cirkev môže a mala by žehnať obranu vlasti, nie útok.
Zásada „najlepšou obranou je útok“, ktorou sa Rusko teraz riadi, nie je kresťanská. Pre Cirkev je cudzí, ale pre ideologickú vetvu tajných služieb je celkom normálny. Toto je ideologická vetva ruskej FSB a ruskej „pravoslávnej cirkvi“.
V budúcnosti treba „patriarchu Cyrila“ a Moskovský patriarchát vnímať a zaobchádzať s nimi nie ako s náboženskými osobnosťami, ale uvedomiť si, že ide o politický nástroj Ruskej federácie pod rúškom (výzorom) pravoslávnej hierarchie.
Zdroj: https://df.news/
